Výmenné kurzy

Mena je základom monetárneho obehu, vydaná vládou alebo centrálnou bankou k meraniu nákladov za tovar. Meny rôznych krajín sa líšia likviditou, to znamená schopnosť aktíva udržať svoju nominálnu hodnotu.

Existuje mnoho možností rozdelenia mien. Akákoľvek charakteristika môže byť vybraná za základ klasifikácie, napríklad:

Krajina vydania:

- nominálna mena je mena, vydaná štátom, vládou alebo centrálnou bankou pre použitie v danej krajine;

- cudzia mena sú peniaze (bankovky, pokladničné poukážky, mince) v obehu, ktoré sú legálnym nástrojom platby v určitej cudzej krajine alebo skupine krajín, ale dostali sa z obehu tejto krajiny a sú vymeniteľné za domácu menu v krajine kde sa dostali;

- držanie peňažných jednotiek cudzích krajín a medzinárodných peňažných a platobných jednotiek na účtoch;

- medzinárodné meny sú meny, používané pre platby medzi medzinárodnými organizáciami, takouto menou je napr. SDR, predchádzajúca európska mena - ECU, teraz - euro.

Zameniteľnosť mien:

- voľne zameniteľné meny. Je to mena, pre ktorú neexistujú obmedzenia pre platby;

- čiastočne zameniteľné mena je mena, ktorá má obmedzenia pri výmene za iné meny;

- nezameniteľné meny.

Výmenné kurzy:

- silná/stabilna mena (je taká ktorá má stabilnú nominálnu hodnotu a výmenné kurzy);

- slabá/nestabilná mena.

Obdobie platnosti:

- stála mena (má výmenný kurz, ktorý eliminuje efekty výkovov meny a je používaná pre finačné kalkulácie výkonov);

- dočasná mena. Je to mena určitej krajiny, jej platnosť je limitovaná na určité časové obdobie. Alebo je to peňažná jednotka, ktorá je používaná na platby vrámci dohôd a kontraktov počas obdobia platnosti týchto dohôd).

Využiteľnosť:

- rezervná mena je cudzia mena, v ktorej centrálne banky zhromažďujú a držia rezervy na medzinárodné platby v zahraničnom obchode alebo investície v zahraničí;

- vedúce svetové meny. Existuje sedem hlavných plne zameniteľných a najčastejšie používaných platidiel: americký dolár, euro, švajčiarsky frank, britská libra, japonský jen, kanadský dolár a austrálsky dolár.

Skutočná existencia:

- skutočná mena, využívaná priamo ako peniaze;

- nepeňažná mena, napríklad, ECU.

Funkcie meny:

- ako peňažná jednotka, vyjadruje hodnotu tovarov a služieb;

- ako predmet obehu, funguje ako prostredník výmeny v obehu, čo je vysvetlené nasledujúcim vzorcom: komodity-peniaze-komodity;

- ako predment šetrenia, môžeme zameniť peňažné jednotky za nehnuteľnosti (majetok) alebo cenné papiere (akcie, dlhopisy atď.).

Z definicíe meny, ich rozdelenia a funkcie, je pochopiteľné, že rôzne krajiny majú oproti sebe navzájom rozmanitú ekonomickú výkonnosť, čo je vyjadrené vo výmennom kurze.

Výmenný kurz je cena (kóta) peňažnej jednotky jednej krajiny vyjadrená v peňažných jednotkách inej krajiny, drahých kovoch alebo cenných papieroch.

Výmenné kurzy sú v neustálom pohybe vďaka nasledujúcim faktorom:

- kúpna sila pri parite výmenného kurzu znamená, že kúpna sila určitej sumy na jednom trhu musí byť rovnaká k tejto sume na inom trhu. Ak sa však suma vymení za aktuálny výmenný kurz cudzej meny, potom je vyššia cena za komoditu a náklady na domácu produkciu v porovnaní s produktom v zahraničí, vyšší je potom podiel importu v porovnaní s exportom. Mali by sme očakávať, že domáca cenová hladina pre rovnaký produkt bude vyššia ako v zahraničí čo bude tlačiť ceny cudzej meny nahor, ako sa bude zvyšovať dopyt po nej, pretože ľudia budú chcieť platiť za lacnejší tovar v zahraničí touto menou;

- kapitálový tok, zvyšovanie dopytu po zahraničných cenných papieroch, bankových úveroch, a hotovosti vedie k rastu cudzej meny;

- ekonomická výkonosť krajín, ktorých meny sú obchodované na trhu. Sú to negatívne alebo pozitívne správy o ekonomickej situácií v krajine, čo vplýva na menu a vytvára zmeny v ich kurzoch;

- operácie veľkých finančných fondov. Môžu mať významný vplyv na dlhodobé smerovanie výmenných kurzov pomocou investovania fondov do menových rezerv;

- aktivity exportérov a importérov. Ich vplyv na trh je krátkodobý a nemôže spôsobiť celkovú zmenu v smerovaní výmenných kurzov, tým že exportéri a importéri robia obchody, pretože ich objem je nevýznamný v porovnaní s celkovým objemom operácií na menovom trhu;

- vyhlásenia politikov môžu mať vplyv na výmenné kurzy počas stretnutí, samitov tlačových konferencií a podobne. (napríklad tlačová konferencia po rozhodnutí o úrokovej miere). Ak je prejav smerovaný na dlhodobý časový horizont, môžu niekedy tieto prejavy stanoviť dlhodobé trendy (napríklad, možnosť zmeny úrokových sadzieb, vytváranie vládneho rozpočtu). Predpovede o tom čo bude povedané a ako na to bude reagovať trh, sa objavujú z pravidla pred takýmito vyhláseniami. Dátum a čas týchto prejavov je známy dopredu, niekedy sa však udeje nečakaná udalosť, ktorá vedieť k silným a nepredpovedateľným pohybom na trhu;

- aktivita centrálnych bánk. Vláda môže ovplyvniť menový trh pomocou centrálnych bánk, a centrálne banky vstupujú na trh cez komerčné banky. Tieto zásahy sa dejú za účelom rozvoja výroby a rastu spotreby, a to priamymi alebo nepriamymi reguláciami. Priama regulácia zahŕňa menovú politiku a menové investície na zahraničných menových trhoch (súvisiace s náhlym dodaním alebo ubraním veľkého objemu meny z medzinárodného trhu); nepriama regulácia je vykonávaná pomocou množstva peňazí v obehu, cez infláciu atď. Vstup centrálnych bánk na trh je nasledovaný obrovským pohybom výmenných kurzov z dôvodu veľkého objemu investícií. Taktiež centrálne banky rôznych krajín môžu vykonávať operácie na menovom trhu spoločne.